Dušan

Autor: Juraj Petrík | 6.1.2014 o 16:22 | (upravené 14.3.2014 o 9:36) Karma článku: 9,93 | Prečítané:  902x

Môj posledný blog bol napísaný 10.10. 2013. To je celkom dlhý čas a tak som na svoj ,,comeback,, chcel nejaký skutočne silný príbeh. Akurát v dobe, keď som premýšľal, čo napíšem mi život opäť prihral jednu veľkolepú story.

Ja s darovanou BibliouJa s darovanou BibliouJuraj Petrík

>> Mamina ma vyslala, aby som s bratom zaniesol nejaké prebytočné šaty a drobnosti do zberného centra v Leviciach. A tak sme šli. Z vonkajšej strany vyzerala budova veľmi maličká a strašne rozpadnutá a preto ma prekvapil pohľad, ktorý sa mi naskytol, keď sme vkročili úzkymi dverami dnu. Pred nami sa rozprestrela obrovská hala, ktorá pripomínala blší trh. Našli by ste tam doslova všetko: ,, šaty, dvere, spotrebiče, náčinie, nábytok, ...´´. Našli sme tam aj Dušana, ktorý nás privítal s vystretou rukou, otvorenou dlaňou a širokým úsmevom.

>> Máte aj vy vo svojom okolí ľudí, z ktorých vyslovene srší pozitívna energia? Hneď keď som uvidel Dušana, vedel som, že je jedným z nich. S radosťou prijal naše dary a pokým si niečo zapisoval, spýtal som sa ho jednoduchú vetu ,ktorá rozprúdila náš rozhovor: ,, Dušan, čo Vás inšpirovalo k tejto práci?´´ Dušan sa usmial a začal hovoriť o tom, ako pred rokmi dostal s manželkou nápad opraviť starú skriňu, darovať ju a niekomu tak pomôcť. Rozprával o tom, ako ho vždy fascinovali sociálne rozdiely a ako vždy súcítil s ľuďmi, ktorí vo svojom živote stratili všetko. Hovoril aj o svojich cestách po Amerike, ako spoznal pár misionárov, ktorý mu ukázali pravú vieru, pretože to pre neho predtým neznamenalo nič viac, ako slovné spojenie. Pokračoval o pomoci Leviciam, o zberni, ktorú to rozbehol a aj o problémoch, ktoré mal. S úsmevom vyjadril, ako našiel svoje životné poslanie a ako ho napĺňa pomáhať druhým ľudom, ako sa teší keď môže niekoho ošatiť a dať mu tanier teplej polievky. Dušan ma chcel s niekým zoznámiť, zakričal dve mená a za malú chvíľku pribehli dvaja potetovaní a mierne pootrhaní chlapíci. Dušan na jedného z nich hrdo ukázal: ,,Tak tento chlapík sa ešte na začiatku minulého roku topil v alkohole, som strašne rád, že som mu mohol pomôcť. Teraz robí tu so mnou a úspešne abstinuje ...´´

>> Počúvam Dušana a do očí sa mi tlačia slzy. Malý chlapík v pracovnej vetrovke, ošarpanej čiapke zrazu vyťahuje malú knižočku. ,,Toto je pre teba Juraj.´´ Na vojenskom obale malej knižky vidím jasný čierny nápis- Písmo Sväté. ,, A napíšeš mi tam aj venovanie Dušan?´´, pýtam sa šibalsky. ,,Veľmi rád,´´ odpovedá.

>> Cestou domov stále myslím na Dušanov príbeh. Každý deň ďakujem za ľudí ako on. ,,Dušan, ste veľkou inšpiráciou,´´ hovorím mu ešte pred odchodom. ,,Ste veľkou inšpiráciou.´´

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kotlebovcom po zrušení môžu siahnuť na majetok, pozrite sa na aký

Kotlebovcom sa po vstupe do banskobystrickej župy začalo dariť, kupovali autá aj domy.


Už ste čítali?