Cesta hrdinov

Autor: Juraj Petrík | 10.10.2013 o 23:45 | (upravené 14.3.2014 o 9:35) Karma článku: 12,01 | Prečítané:  568x

,,Život ponúka veľa skvelých pocitov, no jeden z najkrajších je pocit prekonania samého seba. ´´ Keď sa ma môj brat Peťo na začiatku letných prázdnin v roku 2007 spýtal, či by som s ním a jeho kamarátom Maťom nechcel prejsť Cestu hrdinov slovenského národného povstania, nevedel som, o čom hovorí. Vysvetlil mi, že ide o najdôležitejšiu turistickú magistrálu na Slovensku ťahajúcu sa z Duklianskeho priesmyku až na Devín. ,,Počkaj, to ako pôjdeme mesiac pešo z Košíc do BA?´´ spýtal som sa. ,,No, tak nejak´´ odpovedal s úsmevom.

Pohľadnica z cieľa pochoduPohľadnica z cieľa pochoduJuraj Petrík

Musím sa priznať, že som nevedel, do čoho idem a okolie mi to nijak neuľahčovalo. Všetci sa nás decentne pýtali, či máme mentálnu poruchu alebo nás už len nebaví žiť. Napriek všetkým  odhováraniam sme sa na cestu vydali a zažili jedno z najvýraznejších dobrodružstiev mladosti. 
Takmer mesiac pochodu nás zmenilo. Fyzicky aj mentálne. Z dobre kŕmených , zo škatuľky vybratých chlapcov sa stali o 2-10 kg ľahší, zafúlaní, fúzatí pútnici pripomínajúci Forresta Gumpa ktorý ,,proste bežal´´. Boli sme ako tie naše ovsené vločky, ktoré sme mali na každé raňajky- na začiatku s orieškami, hrozienkami a kúskami čerstvého ovocia z domu, po pár týždňoch len zaliate teplou vodou.
S odstupom času vidím Pochod SNP ako paletu hrozných a krásnych spomienok. Chvíľky bolesti a krvavých nôh, kľačania, poloplaču a absolútnej únavy, popraskaných otlakov a nepohody v kolektíve. Na druhej strane, čistota prostredia a neopísateľná nádhera slovenskej prírody, hôr a dolín. Nadovšetko obrovská ľudská vytrvalosť, ktorá nás dostala až do cieľa.
Som rád, že sme všetkým dokázali, že človek môže prekonať strach a hranice nepoznaného. Som rád, že sme všetkým dokázali, že na to máme.  Akú trofej som si z cesty SNP priniesol ? Vedomie toho, aké podstatné a vzácne je mať teplé jedlo a strechu nad hlavou, nekrčiť sa niekde na horách v malom prístrešku počas búrky a dažďa . Môcť hocikedy vliezť do horúcej sprchy a nebyť odkázaný na čistenie v ľadovej rieke. Z cesty SNP som si priniesol nové, zmenené hodnoty a vďačnosť.
V šuplíku pod písacím stolom, v krabici so ,,starynkami,, nachádzam vzácnu pohľadnicu. Chalani, je to už 6 rokov ! Neuveriteľné, však ?! Spomínate, ako sme stáli na Devíne a podpisovali túto pohľadnicu? Pamätáte si na tú chvíľku? Život ponúka veľa skvelých pocitov, no jeden z najkrajších je pocit prekonania samého seba.

Ps.
- Jediný človek, ktorý veril, že cestu prejdeme bola naša mama. Mamy sú fajn, však ? = )

Pohľadnica z cieľa pochodu

Pohľadnica z cieľa pochodu
http://imgupload.sk/viewer.php?file=5y89287k8vizoiplubwi.jpg

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kotlebovcom po zrušení môžu siahnuť na majetok, pozrite sa na aký

Kotlebovcom sa po vstupe do banskobystrickej župy začalo dariť, kupovali autá aj domy.


Už ste čítali?