Cesta hrdinov

Autor: Juraj Petrík | 10.10.2013 o 23:45 | (upravené 14.3.2014 o 9:35) Karma článku: 12,01 | Prečítané:  556x

,,Život ponúka veľa skvelých pocitov, no jeden z najkrajších je pocit prekonania samého seba. ´´ Keď sa ma môj brat Peťo na začiatku letných prázdnin v roku 2007 spýtal, či by som s ním a jeho kamarátom Maťom nechcel prejsť Cestu hrdinov slovenského národného povstania, nevedel som, o čom hovorí. Vysvetlil mi, že ide o najdôležitejšiu turistickú magistrálu na Slovensku ťahajúcu sa z Duklianskeho priesmyku až na Devín. ,,Počkaj, to ako pôjdeme mesiac pešo z Košíc do BA?´´ spýtal som sa. ,,No, tak nejak´´ odpovedal s úsmevom.

Pohľadnica z cieľa pochoduPohľadnica z cieľa pochoduJuraj Petrík

Musím sa priznať, že som nevedel, do čoho idem a okolie mi to nijak neuľahčovalo. Všetci sa nás decentne pýtali, či máme mentálnu poruchu alebo nás už len nebaví žiť. Napriek všetkým  odhováraniam sme sa na cestu vydali a zažili jedno z najvýraznejších dobrodružstiev mladosti. 
Takmer mesiac pochodu nás zmenilo. Fyzicky aj mentálne. Z dobre kŕmených , zo škatuľky vybratých chlapcov sa stali o 2-10 kg ľahší, zafúlaní, fúzatí pútnici pripomínajúci Forresta Gumpa ktorý ,,proste bežal´´. Boli sme ako tie naše ovsené vločky, ktoré sme mali na každé raňajky- na začiatku s orieškami, hrozienkami a kúskami čerstvého ovocia z domu, po pár týždňoch len zaliate teplou vodou.
S odstupom času vidím Pochod SNP ako paletu hrozných a krásnych spomienok. Chvíľky bolesti a krvavých nôh, kľačania, poloplaču a absolútnej únavy, popraskaných otlakov a nepohody v kolektíve. Na druhej strane, čistota prostredia a neopísateľná nádhera slovenskej prírody, hôr a dolín. Nadovšetko obrovská ľudská vytrvalosť, ktorá nás dostala až do cieľa.
Som rád, že sme všetkým dokázali, že človek môže prekonať strach a hranice nepoznaného. Som rád, že sme všetkým dokázali, že na to máme.  Akú trofej som si z cesty SNP priniesol ? Vedomie toho, aké podstatné a vzácne je mať teplé jedlo a strechu nad hlavou, nekrčiť sa niekde na horách v malom prístrešku počas búrky a dažďa . Môcť hocikedy vliezť do horúcej sprchy a nebyť odkázaný na čistenie v ľadovej rieke. Z cesty SNP som si priniesol nové, zmenené hodnoty a vďačnosť.
V šuplíku pod písacím stolom, v krabici so ,,starynkami,, nachádzam vzácnu pohľadnicu. Chalani, je to už 6 rokov ! Neuveriteľné, však ?! Spomínate, ako sme stáli na Devíne a podpisovali túto pohľadnicu? Pamätáte si na tú chvíľku? Život ponúka veľa skvelých pocitov, no jeden z najkrajších je pocit prekonania samého seba.

Ps.
- Jediný človek, ktorý veril, že cestu prejdeme bola naša mama. Mamy sú fajn, však ? = )

Pohľadnica z cieľa pochodu

Pohľadnica z cieľa pochodu
http://imgupload.sk/viewer.php?file=5y89287k8vizoiplubwi.jpg

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Gabčíkovčania: S utečencami problém nebol, viac vystrájajú mladí Srbi

V priestoroch zariadenia pre utečencov v Gabčíkove je ubytovaných niekoľko stoviek Srbov.

ŠPORT

Je starší ako jeho tréner. Dôchodca z Piešťan si trúfa aj na extraligu

Od mnohých spoluhráčov v klube je starší o štyridsať i viac rokov.

EKONOMIKA

Prečo dávame Slovákom v cudzine milión eur a kde sa združujú najviac

Do Ameriky, Austrálie či Ázie posiela štát každoročne státisíce eur.


Už ste čítali?